Zásady správneho prikrmovania vtáctva

Enviro
Komentáre

Vonkajšie teploty klesajú s postupujúcou zimou stále nižšie. Ľudia sa môžu obliecť, no vtáctvo potrebuje dostatok energetických zásob.

Čím dlhšie mrazivé dni trvajú a čím väčšia časť krajiny je skrytá pod snehom, tým dôležitejšie je pomáhať operencom doplnkovou potravou. Prečo? Kedy začať a kedy skončiť? Aké je vhodné kŕmidlo a kam ho dať? Čím kŕmiť a čím určite nie? Odborníci z Ochrany dravcov na Slovensku pripravili jednoduché pravidlá, ich rešpektovaním bude naša pomoc účinná.

Pinka severská. Foto: Gabor Fűri

„Prikrmovanie je jedným zo spôsobov kompenzácie silného vplyvu ľudských aktivít na prírodu. Začíname, keď je málo prirodzených zdrojov potravy (rôzne semená a bobule), napríklad v čase, keď krajinu zakrýva sneh, resp. keď trvajú silné mrazy. Obzvlášť dôležité je prikrmovanie vo februári a marci, kedy sú zdroje živín v prírode na minime. Pre podporu druhov so silnou väzbou (vernosťou) ku konkrétnej lokalite – napríklad brhlíky či ďatle – je dôležitá pravidelnosť prikrmovania,“ informuje Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

„Kŕmidlo musí byť konštruované tak, aby poskytovalo vtáctvu dostatočný prehľad o tom, čo sa deje okolo a čas na únik pred nebezpečenstvom. Ďalej musí byť možná údržba, čistenie i jednoduché dosypávanie krmiva – to by malo byť chránené pred navlhnutím (strieška) a vysypaním/vyfúknutím vetrom (okraje, resp. mantinely). Aby sme predišli útokom túlavých mačiek, dáme kŕmidlo na viditeľné miesto – bez hustých porastov najmä ihličnatých stromov v jeho blízkosti, vo výške minimálne 1,5 metra nad zemou. Nevhodné je umiestnenie blízko frekventovaných ciest a presklených plôch, do ktorých by mohli vtáky pri preletoch narážať,“ hovorí Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.

Brhlík obyčajný. Foto: Lucia Deutschová

„Kŕmidlo nie je kôš na zvyšky z kuchyne. V žiadnom prípade neponúkame vtákom korenené a solené jedlo, ani pečivo. Vtáky najviac obľubujú slnečnicu. Okrem nej je vhodná repka, proso, mak, ovos, pšenica, ideálne v kombinácii so slnečnicou. Orechy môžeme ponúknuť v škrupine (rozpolené), alebo vylúpané, vhodné sú vlašské či lieskové orechy, tiež arašidy, ak nie sú pražené a solené. Kúpiť sa dajú už zarobené zmesi pre voľne žijúce vtáctvo. Takto prestretý stôl priláka najmä pinkovité vtáky (glezgy, stehlíky, zelienky, čížiky) a tiež sýkorky (najčastejšie veľká a belasá) či vrabce. Sýkorky i ďatle obľubujú orechy a loj – obzvlášť hovädzí. Väčší stravníci (ako straky či sojky) nepohrdnú kukuricou, tú je vhodné pre menšie druhy pomlieť či podrviť. Nebuďme prekvapení, ak sa vysoká koncentrácia vtákov stane terčom dravcov, najčastejšie jastraba krahulca. Do tohto prirodzeného deja v žiadnom prípade nezasahujme,“ hovorí Slobodník.

„Aby sme predišli šíreniu chorôb, kŕmidlo pravidelne čistíme vhodnými dezinfekčnými prípravkami. Počas chladných dní vtákom neponúkame vodu, mohli by sa v nej okúpať a zamrznúť, jej zdrojom sú napríklad pokrájané kúsky jabĺk. Kŕmidlo umiestnené v obývanej oblasti odstránime aspoň 3 dni pred Silvestrom, pyrotechnika je pre vtáctvo nebezpečná (viac tu). S prikrmovaním tiež prestávame, akonáhle sa začne obnovovať ponuka zdrojov potravy v prírode (približne v marci),“ uzatvára Deutschová.

Zdroj: Ochran dravcov na Slovensku

Mohlo by vás zaujímať

Newsletter

Zapoj sa do odberu nášho CorrectGreen newslettera a dostávaj pravidelné informácie zo sveta ekológie ľudskou rečou. Z newsletteru sa môžeš kedykoľvek odhlásiť.