Vysoká hladina CO2 naruší a zníži nutričné hodnoty rastlín, takže nepočítajte s tým, že prežijete na rastlinnej strave

Enviro
Komentáre

CO2 aj vyššie teploty odbúravajú z jedla, ktoré konzumujeme, esenciálne proteíny a živiny, potvrdila to vedúca autorka štúdie, ktorú vydal vlani IPCC.

[Photo: TED]

Vieme, že narastajúci objem oxidu uhličitého v atmosfére zvyšuje globálne teploty a vytvára tak nestabilné a extrémne vzory počasie, ktoré budú žiaľ, ohrozovať komunity ľudí po celom svete. A možno zopár je viac oboznámených s faktom viac ako Kristie Ebi, profesorka na Washingtonskej Univerzite, ktorá bola vedúcou autorkou správy od IPCC (Medzinárodný panel pre klimatickú zmenu) vydaná vlani (2018) na jeseň, ktorou vedci naliehajú na vlády a ropné spoločnosti, že je nutné udržať globálne otepľovanie pod úrovňou 1,5°C.

Ale na javisku TED vo Vancouveri, Ebi jasne vysvetlila, že klimatické zmeny nie sú len dôsledkom stúpajúceho CO2. „Emisie skleníkových plynov, ktoré vytvárame pri spaľovaní fosílnych palív, znižujú nutričné hodnoty nášho jedla.“

Ebi okamžite zavrhla myšlienku, ktorá sa šírila medzi ľuďmi už istý čas, a to vplyv CO2 na produkciu jedla a svetový hladomor. Technicky vzaté, rastliny potrebujú CO2 k prežitiu: prijímajú ho, rozložia a pojmú uhlík, aby rástli ďalej. Niektorí vedci však tvrdia, že viac CO2 v atmosfére znamená, že narastie aj vac rastlín, a teda vyššie hladiny CO2 nám pomôžu vyriešiť potravinovú neistotu.

Obrázok od congerdesign z Pixabay

V tomto sa ale podľa Ebi zástancovia tejto teórie hlboko mýlia. Nielenže klimatická zmena a globálne otepľovanie budú zodpovedné za nestabilitu poľnohospodárskej produktivity, ale keď rastliny príjmu nadmerné množstvo CO2, ich chemické zloženie sa zmení v takej miere, ktorá bude pre ľudí aj zvieratá, ktoré sú od rastlinnej potravy závislé, škodlivá: vyššie koncentrácie CO2, zvýšená syntéza karbohydrátov ako sú cukri a škrob a pokles koncentrácie protínov živín ako zinok, železo, vitamín B. „Je preto dôležité sa zamyslieť nad tým, ako budeme v budúcnosti zmýšľať o jedle,“ hovorí Ebi.

Nedostatok železa vedie k následkom ako anémia a zakrpatený vzrast; nízka hladina zinku sa podieľa na state chuti do jedla a ďalších vývojových poruchách. B vitamín je nevyhnutný pre premene jedla na energiu a ako naše telá fungujú. „Nejde však len o nás,“ tvrdí Ebi. Zvieratá ako kravy, ktoré sa kŕmia zrnami a rastlinami kvôli svojej diéte produkujú mäso a mlieko, ktoré obsahuje menej živín a vitamínov a ľudia, ktorí konzumujú mäso tak prijímajú aj menej potrebných zdrojov.

Obrázok od Pixource z Pixabay

Aby sme si vedeli lepšie predstaviť, ako veľmi závažné sú tieto vplyvy, Ebin tím skúmal ryžové polia, ktoré boli nasýtené rovnakým množstvom CO2 ako budú aj v roku 2050. Zistili, že hladina proteínu v ryži klesla o 10%, železo o 8%, zinok o 5% a B vitamíny o takmer 18%. „Síce to neznie strašidelne, a človek by si povedal, že ide o malé zmeny, ale keď si vezmete chudobnú časť obyvateľstva v krajinách, kde ryža a škroby predstavujú hlavný zdroj potravy, zrazu sa ocitnú nie na okraji výživového deficitu, ale v jeho priepasti,“ objasňuje Ebi.

Ebi taktiež žiada od vlád a potravinových spoločností, aby viac investovali do produkcie a podpory nutričnej kvality plodín. Biofortifikácia, proces pridávania vitamínov a minerálov do semien, sa ukázala ako efektívna metóda v tých častiach Afriky, kde výživový deficit je už zásadný problém, a rastliny možno šľachtiť tak, aby mali väčšiu výživovú rozmanitosť.

Preto po vyššie spomenutých argumentoch by sme sa mali ešte viac zamerať na a vynasnažiť sa o zníženie CO2 emisií čo najrýchlejšie.

Spracoval: Matej Kotian

Zdroj: fastcompany.com 

 

Mohlo by vás zaujímať

Newsletter

Zapoj sa do odberu nášho CorrectGreen newslettera a dostávaj pravidelné informácie zo sveta ekológie ľudskou rečou. Z newsletteru sa môžeš kedykoľvek odhlásiť.