Marianna Glončáková – aktivistka, ktorá žije EKO

Eko príbehy
Komentáre

Sú ľudia, ktorí vidia ako sa naša Zem trápi a potom sú tu takí, ktorým záleží na tom ako si tu žijeme a že je dôležite, aby sme si našu prírodu chránili. Jednou z takých je aj Marianna Glončáková.

Marianna je environmentalistka a aktivistka, ktorá sa dlhodobo venuje problematike odpadu. Vo svojich prednáškach či diskusiách hovorí o výhodách  „zero-waste“,  života bez odpadu.

Je možné už v dnešnej dobe žiť úplne bez odpadu?

Predpokladám, že ešte to zvládajú niektorí členovia prírodných národov v Papue-novej guinei a pigmejovia v Afrike 🙂 V našich končinách je to zložitejšie. Verím tomu, že by to mohlo ísť, ale nie je to jednoduché.

Asi málokto dokáže zabezpečiť, aby jeho oblečenie bolo „Zerowaste“. Postupne vznikajú možnosti bezobalových nákupov potravín, ale dá to zabrať, ak chce mať spotrebiteľ istotu ohľadom celého výrobného a distribučného procesu. Z dopytom vzniká aj ponuka – zlepšuje sa to.

Avšak ak si „Zerowaste“ správne zadefinujeme, nemusí to byť také márne :). Viac krát som si sama kládla otázku je zerowaste len o tom, aby nepotrebné veci nešli na skládku, resp. do spaľovne odpadu? Pre ilustráciu: Je zerowaste ten, kto si kupuje nové veci, ale  včas ich posunie na dožitie niekomu inému?

Alebo ten, kto si nekupuje nové veci, ale dopoužíva veci po niekom, ktoré po dožití musí vyhodiť a to aj na skládku, lebo pre ne nie je iná alternatíva? Berie sa pri zerowaste do úvahy aj odpad vznikajúci v procese výroby a distribúcie? Ako som uviedla pri prezentácii – aj v procese recyklácie vznikajú odpady.

Photo: ilustračná/Pixabay

Kde podľa Vás sa tvorí najviac odpadu?

Najviac odpadu sa tvorí v procese ťažby surovín a výroby.

Ako dlho sa venujete problematiku odpadu? 

Odpady sa mi stali osudnými počas štúdia na vysokej škole. V jeseni 1998 som prvýkrát išla dobrovoľnícky pomôcť do centra na dotrieďovanie odpadu. Cez toto centrum som sa dostala aj k ľuďom zo Spoločnosti priateľov Zeme, ktorí sa intenzívne venovali odpadom, ovplyvňovali aj odpadovú legislatívu. V centre som pomáhala počas celého štúdia a po skončení školy som sa tam aj zamestnala. Od roku 2008 som skončila pracovný pomer a vydala sa na cyklocesty po Európe a okolí (Maroko, Turecko). Profesionálna deformácia ma nútila vnímať odpady všade, kde som sa nachádzala. Pred 3 rokmi som sa začala aktivizovať v meste kde žije moja rodina. Skupina mestských poslancov má snahu zlepšiť odpadové hospodárstvo Senca a tak s nimi spolupracujem. Vďaka tejto spolupráci narážam na byrokraciu, predstieranie činnosti a kontroly zamestnancami štátnych orgánov, nesúlad vyhlásení a konania ministerstva ŽP, nekompetentnosť kompetentných…

Žijete tiež zerowaste?

Nedovolím si povedať, že žijem zerowaste. Beriem to moc prísne. Žijem skromne. Nepotrpím si na oblečenie a obuv s certifikátom biodegradovateľnosti a šetrnej výroby – možno raz… . V stave spoločnosti, kde sa vyhadzuje enormné množstvo dobrého textilu a obuvi som sa rozhodla nenakupovať. Rozhodla som sa svojím postojom nastaviť  zrkadlo plytvaniu. Nežijem bez technológií- aj počítač či mobil budú raz odpadom (hoci vytriedeným a recyklovaným). Dva krát si premyslím či niečo skutočne potrebujem, než si to kúpim a samozrejme dávam prednosť veciam s históriou. Keď sa tak zamýšľam nad svojou produkciou odpadu, tak aj s triedeným odpadom vyprodukujem do 30kg komunálneho odpadu ročne. Na skládku putuje asi 5 kg( zodraté topánky, zjazdené bicyklové plášte, nekompostovateľný opotrebovaný textil). Biologický odpad do toho nepočítam, lebo ten sa v našej rodine všetok kompostuje.

zdroj/foto: Marianna Glončáková

Majú ľudia správnu motiváciu žiť bez odpadu, alebo je to skôr o silnej vôli?

Čo je to správna motivácia? 🙂 Správna by mala byť vnútorná motivácia, že sa nezbavujem zodpovednosti, že neničím planétu… Avšak v reálnom živote je to nedostatočná motivácia pre 95% populácie. Ekonomická motivácia, ktorá zaberá takmer na všetkých je na Slovensku až na výnimky nulová. Keďže to nedokáže/nemá záujem riešiť štát a jeho organizácie , je potrebný tlak zdola- od presvedčených 5%, ktoré odmietnu platiť za odpad tých, ktorí produkujú odpad a ani ho netriedia. Je najvyšší čas žiadať poplatky odvodené od množstva vyprodukovaného odpadu.

Mohlo by vás zaujímať

Newsletter

Zapoj sa do odberu nášho CorrectGreen newslettera a dostávaj pravidelné informácie zo sveta ekológie ľudskou rečou. Z newsletteru sa môžeš kedykoľvek odhlásiť.