Jakub Mrva: Bratislavské lesy sú veľkým pokladom pre hlavné mesto, a tak sa k nim treba začať aj správať 

Eko príbehy
Komentáre

V rámci EKO príbehov by sme radi predstavili človeka, ktorému záleží na našich lesoch. Je ním aktivista a zakladateľ občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpaty, Jakub Mrva. 

Jeho hlavnou záujmovou oblasťou je, ako sme naznačili, ochrana lesov. Preto sme aj otázky smerovali viac k tejto téme. 

Dlhú dobu sa venuješ problematike mestských lesov v Bratislave. Zaujímaš sa o to, ako to tam vyzerá a čo les trápi. O tom svedčí aj tvoja aktivita a fotografie, ktoré vedia nádherne priblížiť pohľad na našu prírodu. 

Čo ťa motivovalo sa tejto téme venovať? 

Ako aktívny horský cyklista, či turista som pravidelne videl, aké negatívne dopady má nešetrná ťažba dreva v bratislavských lesoch. Odkedy mám 2 malé deti a bývam kúsok od lesa na Kramároch vnímam tieto problémy ešte intenzívnejšie. Prvé maily, podnety a otázky na Mestské lesy (MLB) či vedenie Bratislavy sa datujú asi 8 rokov dozadu. Odpoveďou bola buď ignorancia, alebo bežné odpovede ako, všetko je v súlade so zákonom, nič sa s tým nedá robiť. 

Bohužiaľ, minimálny záujem od MLB či vedenia mesta veci aspoň trochu systémovo riešiť trvá dodnes. Keďže vidím, že veľa ľudí trápi problematika ťažby dreva, developerských plánov v lesoparku, či slabej ochrany prírody, rozhodol som sa skúsiť veci meniť k lepšiemu. 

Založil si združenie Iniciatíva Naše Karpaty, ktoré dlhodobo upozorňuje na problémovú ťažbu a nelegálnu ťažbu dreva v Malých Karpatoch. V čom vidíš najväčší problém nelegálnej ťažby dreva a čo je podľa teba jej príčinou? 

Problémom nie je ani tak nelegálna ťažba, ak sa deje tak v maličkom rozsahu, oproti tej legálnej. Bohužiaľ, schválené lesnícke plány ťažby dreva neberú do úvahy rekreačné využívanie lesov ani pripomienky ochranárov. Zatiaľ čo v Mestských lesoch v Bratislave sa nám podarilo ťažbu znížiť o 2/3 objemu z predchádzajúcich rokov, v štátnych lesoch (napríklad Devínska Kobyla) sa stále ťaží ako v bežných hospodárskych lesoch. Bez väčšieho ohľadu na rekreáciu, či ochranu prírody. Pritom prímestské lesy slúžia na oddych, či šport tisícov Bratislavčanov. 

Aj preto sa snažíme kompetentných úradníkov a politikov presvedčiť, že ťažba dreva nesmie byť nadradená rekreačnej funkcii a že bratislavské lesy majú oveľa väčší potenciál ako len plantáž na drevo. Bohužiaľ, mantra ohodnocovania lesa len z pohľadu predaného dreva tu je silno vžitá a je náročné ju zmeniť.   

Sme stále svedkami, ako kusy lesa miznú pred očami, ako sa turistické chodníky a cyklotrasy menia na koľaje plné blata, rekreačné miesta na sklady vyťaženého dreva a ako z našich lesov odchádzajú smradiace nákladiaky plne naložené drevom. 

Prečo sa podľa teba ľudia správajú nezodpovedne k prírode? 

Z môjho pohľadu to ide zhora nadol (od politikov k úradníkom a verejnosti). Keď ľudia vidia, že politici, či ľudia z komunálnej politiky nemajú záujem o ochranu prírody a riešenie problémov životného prostredia, aj ich záujem je nižší. Napriek tomu veľmi pozitívne vnímam nárast záujmu bežných ľudí o problematiku lesov (stačí sa pozrieť na úspešnú kampaň My sme les) a záujem o trávenia voľného času v prirodzenom prírodnom prostredí. 

Vidím to aj na desiatkach mailov, podnetov čo nám ako združeniu ľudia posielajú. Vidím to na obrovskej podpore pri poslednej iniciatíve zastaviť ťažbu dreva pri Vydrici, alebo na Devínskej Kobyle, kde množstvo ľudí z celého okolia posielalo podnety a sťažnosti na vedenie Lesov SR a na ministerstvá. Taký záujem verejnosti o šport, oddych a ochranu prírody v okolí Bratislavy tu už dávno nebol. 

Späť však k tebe. V rámci združenia sa ti podarilo zrealizovať niekoľko zaujímavých vecí a aktivít. Vedel by si nám ich prosím ťa priblížiť? 

No, je toho dosť, tak skúsim tak stručne 🙂. Venujeme sa viacerým oblastiam. V roku 2014 sa nám podarilo presadiť uznesenie, ktorým sa znížila ťažba dreva v mestských lesoch v Bratislave z cca 18 000 m3 dreva na cca 7 000 m3 ročne. Napriek „opozičným“ snahám ťažbu zase zvýšiť sa zatiaľ úroveň nemení. Vypracovali sme aj materiál, ktorý obsahuje návod, ako ťažiť šetrne, citlivo k prírode, ale aj rekreačnej infraštruktúre. Dlhodobo sa snažíme aj citlivo rozvíjať lesopark. Na náš podnet sa vybudovalo na Kamzíku detské ihrisko, v tomto roku sa spustila linka MHD z Koliby na Kamzík počas víkendov, čo by mohlo čiastočne odbremeniť územie od áut. Na náš podnet by sa mali konečne vybudovať civilizované WC na Kamzíku. Dlhodobo sa snažíme zregulovať automobilovú dopravu v lesoparku, tam však treba súčinnosť mesta. 

V spolupráci s Nadáciou ESET sme na Železnú studničku osadili servisný cyklostojan, kde si bikeri vedia dofúkať kolesá a urobiť drobné opravy. Snažíme sa brzdiť aj developerské projekty. Zatiaľ sa nám podarilo zabrániť výstavbe súkromných viladomov pri Sanatóriu, či prenájom budovy Snežienky pri dolnej stanici lanovky špekulantom, čo by tu radi budovali hotel. Zapájam sa aj do výrubových konaní, posielame podnety, sťažnosti a absolvujeme ročne množstvo stretnutí a rokovaní. 

Posledný veľký úspech je definitívne pozastavenie ťažby na Devínskej Kobyle, či v prírodne citlivom mieste pri potoku Vydrica. Motorové píly už boli naštartované, avšak vyjednávanie a presviedčanie kompetentných zabralo, ťažba je pozastavená a budeme ďalej rokovať o ďalšom postupe. Spolu s kolegom zo združenia Marekom Pávom sadíme stromčeky tradičných ovocných odrôd na bratislavské sídliská. 

Zároveň som aj členom Komisie dopravy, kontroly verejného poriadku a životného prostredia za mestskú časť Bratislava Nové Mesto, čo samo o sebe obnáša množstvo času stráveného študovaním materiálov, uznesení a podobne.

Vydrica

Aké máte momentálne plány vo vašom združení? Pokojne môžeš prezradiť krátkodobé a aj tie dlhodobé ciele 🙂. 

Veľkou výzvou na tento rok je dokončenie Koncepcie rozvoja Mestských lesov v Bratislave. Spolu s odborníkmi na urbanizmus či ochranu prírody dávame dokopy koncepčný materiál, ktorý sa pomerne detailne a systémovo venuje riešeniu problémov s dopravou v lesoparku, developerským aktivitám, budovaniu a údržbe ciest a chodníkov, vzťahu ťažby dreva na rekreáciu a samozrejme problematike ochrany prírody. Nie len pomenúvame problémy, ale najmä prinášame riešenia. Základom by mala byť zonácia lesoparku, ktorá by konečne priniesla poriadok do momentálne chaotického rozvoja lesoparku. Ten by sa mal rozčleniť na tri zóny s rôznym režimom fungovania: 

– Zóna intenzívnej rekreácie: pravidelne udržiavané areály s už existujúcimi bufetmi, detskými ihriskami, ohniskami, altánkami (Partizánska lúka, Kamzík) 

– Zóna športu a oddychu: lesné prostredie atraktívne na cyklistiku, behanie, prechádzky. Výrazne šetrnejšie lesné hospodárenie ako doteraz. 

– Zóna autentickej prírody: minimum zásahov človeka s prioritou na ochranu prírody. Spriechodňovanie turistických, cyklistických chodníkov a voľný pohyb osôb. Komerčné projekty ako viladomy či hotely, ktoré generujú automobilovú dopravu, sú nežiadúce vo všetkých zónach. 

Druhou výzvou budú pokračujúce rokovania so štátnymi lesmi a Ministerstvom pôdohospodárstva ohľadom zmeny pohľadu na hospodárenie na Devínskej Kobyle, či v iných okolitých lesoch v správe štátu. Tu presadzujeme zníženie objemu ťažby dreva, oveľa šetrnejší prístup k lesom a zmenu celkového vnímania lesov len ako hospodárske lesy. Potešiteľné je, že vidieť prvé náznaky snahy veci meniť v prospech rekreácie aj zo strany ministerstva. 

Samozrejme budeme pokračovať vo všetkých oblastiach, ktorým sa venujeme, pokiaľ budeme mať čas a energiu, keďže všetko robíme na úkor voľného času. 
 

Okrem iného si tiež vášnivý cyklista a fotograf. Vďaka tvojím fotkám si vieme predstaviť, ako to v mestských lesoch v Bratislave vyzerá, keď napadne sneh, v noci, alebo cez deň. Tvoje fotografie motivujú tieto lesy v okolí Koliby, Železnej studničky či iných lokalít navštíviť a obzrieť si ich aj mimo bežných trás. 

 

Americké námestie – zima 2017

Čím sú podľa teba práve mestské lesy v Bratislave zaujímavé? Ktoré lokality v nich by mal podľa teba vidieť každý? 

Málo hlavných miest má takú skvelú polohu ako Bratislava. Na jednej strane Dunaj a tajomné lužné lesy, na druhej strane krásne lesy Malých Karpát. Rád chodím s deťmi na Kamzík či na Železnú studničku, ale radšej mám miesta hlbšie v lese (Panova lúka, Malý Slavín, okolie Vydrice), kam rád chodím pozorovať zver. Na biku som za 30 minút na miestach, kde pravidelne stretávam muflóny či daniele, pri Vydrici vídať vzácneho bociana čierneho.  
 

Rekreačný areál Pánova lúka

Muflón

Ak by si mal možnosť v nich niečo zmeniť, čo by to bolo? 

Určite by som bol rád, keby si aj vedenie mesta, primátor a poslanci uvedomili hodnotu lesoparku pre Bratislavčanov. Aby to neboli len prázdne sľuby pred každými voľbami, ale aby sa tieto sľuby v oblasti posilnenia ochrany prírody a posilnenia rekreačnej funkcie naozaj začali napĺňať (držím im v tom palce :)). Bratislavské lesy sú veľkým pokladom pre hlavné mesto, a tak sa k nim treba začať aj správať.

Televízna veža na Kamzíku

 

Salamandra škvrnitá

 

Fúzač alpský

 

Viac o občianskom združení Iniciatíva Naše Karpaty nájdete na ich facebookovej stránke TU.

Mohlo by vás zaujímať

Newsletter

Zapoj sa do odberu nášho CorrectGreen newslettera a dostávaj pravidelné informácie zo sveta ekológie ľudskou rečou. Z newsletteru sa môžeš kedykoľvek odhlásiť.