Ivan Štefanec: „Ekologický spôsob života je pre mňa prirodzený“

Eko príbehy
Komentáre

Europoslanci častokrát rozhodujú o dôležitých veciach aj v oblasti ochrany životného prostredia. Preto sme sa rozhodli jedného z nich, Ivana Štefanca, vyspovedať.

Okrem pôsobenia v Európskom parlamente nás zaujímal aj jeho prístup k životnému prostrediu, a taktiež pohľad na témy, ktoré sa Slovensko dotýkajú. Jednou z nich je aj Envirostratégia 2030.

V súčastnosti môžeme za veľký problém považovať plasty, obzvlášť tie jednorázové. Aký je Váš postoj k tejto téme?

Nerozložiteľné plasty sú skutočne veľkou ekologickou záťažou a to nie len v oceánoch, ale aj v našej slovenskej prírode. Európska únia je lídrom v presadzovaní bezodpadového hospodárstva vo svete a Európsky parlament je v tejto otázke veľmi aktívny. V marci sme definitívne odhlasovali legislatívu, ktorá zakáže v celej Európskej únii jednorázové a nerecyklovateľné plastové výrobky, ako sú napríklad príbory, či vatové tyčinky do uší. Budú musieť byť nahradené takými materiálmi, ktoré sa môžu v prírode rozložiť.

 

Ako europoslanec môžete vystúpiť a ovplyvniť viacero vecí týkajúcich sa smerovania EÚ k čistejšiemu životnému prostrediu. Čomu sa teda aktívnejšie venujete v oblasti ochrany životného prostredia?

Okrem zákazu plastov som sa venoval aj afére dieselgate, v ktorej išlo o podvody s vykazovaním emisií v automobiloch niektorých známych značiek. Ako jediný slovenský člen príslušného vyšetrovacieho výboru som pomohol presadiť, aby boli emisie všetkých nových automobilov merané nielen v laboratórnych podmienkach, ale aj v reálnej prevádzke a výrobcovia, ktorí budú v tejto veci klamať, boli výrazne pokutovaní.

 

Počuli sme, že ste aktívny cyklista a prešli ste bicyklom z BA do Bruselu. Majú podľa Vás ekologické alternatívy dopravy rezervu a ako by sa dali zlepšiť?

Samozrejme majú a stále väčší. V ich uvádzaní do každodennej reality však musia úzko kooperovať štát, samosprávy, súkromný sektor a rôzne záujmové organizácie. Práve pri mojej povolebnej cyklojazde, ktorú spomínate, som na vlastnej koži zažil, akú kvalitnú cyklistickú infraštruktúru majú krajiny ako Rakúsko, či Nemecko. Keď sú vytvorené dobré podmienky, aj počet cyklistov rastie. Našťastie už aj na Slovensku vidíme v tejto oblasti významné posuny. Vo viacerých mestách vznikajú projekty požičiavania mestských bicyklov, zlepšujú sa cyklotrasy aj celkové nastavenie spoločnosti sa posúva smerom k stále väčšej akceptácii ekologických foriem dopravy. V čom je budúcnosť a máme tu ešte značne rezervy, to je rozvoj elektromobility a to nielen samotné autá, ktoré neustále pribúdajú, ale najmä problémy s elektrickou infraštruktúrou, ktorá nie je dimenzovaná pre tak veľké odbery, aké sa v najbližších rokoch a desaťročiach očakávajú.

Ivan Štefanec je okrem iného vášnivým cyklistom. Do tohto športu už zaúča aj svoju vnučku, ktorú vozieva v špeciálnom vozíku.

Ochrana životného prostredia je veľkou výzvou nielen pre EÚ, ale aj pre celý svet. Akú v tejto oblasti z pohľadu bežného človeka zohráva úlohu Európsky parlament (ďalej EP)?

Európska únia predstavuje ekonomickú, priemyselnú, ale aj konzumnú veľmoc. Na príklade spomínaných plastov sa dá ilustrovať, ako naše rozhodnutia ovplyvňujú celý svet. Plastový odpad vyprodukovaný v malej obci na Slovensku sa veľmi ľahko môže dostať do rieky, odtiaľ do Dunaja, do Čierneho mora a odtiaľ kdekoľvek na svete. Z pohľadu bežného človeka považujem za najdôležitejšie naše rozhodnutia o zákazoch rôznych škodlivých látok, či hnojív. Takmer každý mesiac rozhodujeme aspoň o jednom prípade.

 

Ste aj vášnivý bežec a tiež chodec. Prečo dávate prednosť takémuto spôsobu „prepravy“, pohybu?

Pohyb na bicykli, či pešo považujem za skĺbenie príjemného s užitočným. Jednak je akýkoľvek šport pre telo aj myseľ zdravý, ale touto cestou aj pomáham životnému prostrediu. Už keď som pôsobil na vysokých manažérskych pozíciách, pochopil som, že čím viac „kancelárskej“ činnosti človek vykonáva, tým viac pohybu na čerstvom vzduchu potrebuje.

 

Čo Európsky parlament za posledný rok riešil v oblasti ochrany životného prostredia na Slovensku?

Najdôležitejšie boli asi rokovania o sanácii skládky toxických odpadov v bratislavskej Vrakuni, na ktorú Európska únia finančne prispeje. Staré environmentálne záťaže z čias komunizmu sú na Slovensku všeobecne veľkým problémom a ja sa chcem zasadiť o to, aby aj s pomocou EÚ čo najskôr zmizli a prestali ohrozovať zdravie ľudí.  Keďže však Európsky parlament rieši legislatívu pre celú Európsku úniu, takmer každé naše rozhodnutie v oblasti životného prostredia sa Slovenska tak či onak dotýka.

 

Slovensko je známe svojimi zásobami pitnej vody. Čo v rámci jej ochrany robí, alebo plánuje EP?

Ochrana pitnej vody je mimoriadne dôležitá téma a je to tiež príklad politiky, ktorá nemôže byť obmedzovaná hranicami štátov, ale musí sa riešiť nadnárodne. Minulý rok sme schválili Smernicu, ktorá štáty zaväzuje k dôkladnejšej kontrole kvality pitnej vody a tiež k ochrane jej zdrojov pred znečistením. Dôležité sú aj aktivity smerujúce k zabráneniu kontaminácie cenných zásob, čo je príklad sanácie vrakunskej skládky.

Štefanec sa už roky aktívne zúčastňuje rôznych bežeckých podujatí.

Pred nedávnom bol na Slovensku schválený strategický dokument Envirostratégia 2030. Ako vnímate tento dokument, vedeli by ste sa s jeho obsahom stotožniť aj keby bol predložený Európskemu parlamentu? 

Viem o tom, že Envirostratégia 2030 bola široko diskutovaná s odborníkmi a obsahuje ciele, ktoré sú obsiahnuté aj v strategických dokumentoch Európskej únie. Z tohto pohľadu by som sa s ňou vedel stotožniť. Otázkou však je, či je Slovensko inštitucionálne a politicky pripravené všetky deklarované ciele splniť. Musím konštatovať, že vlády za posledné roky urobili v oblasti ochrany životného prostredia veľmi málo. Je to práve Európska únia  Európsky parlament, kde vyvíjame tlak na prijímanie legislatívy, ktorá životnému prostrediu a zdraviu ľudí dlhodobo pomáha.

 

Aký význam má podľa Vás Parížska dohoda zo strany Slovenska? Mali by sme ju dodržiavať napriek tomu, že ju niektorí ignorujú? 

Parížska klimatická dohoda je mimoriadny úspech európskej diplomacie a prelomom v oblasti ochrany globálnej klímy, pretože ju podpísali aj také krajiny, ako Čina, či India, ktoré sa za posledne desaťročia prepracovali na jedných z najväčších znečisťovateľov ovzdušia. Vďaka sile a jednote Európskej únie tieto krajiny pristúpili na naše návrhy a pochopili, že obmedzenie emisií je aj v záujme ich budúcnosti. To, že USA od dohody ustúpili považujem za dočasný stav obmedzený na funkčné obdobie súčasného prezidenta. Považujem za prirodzené, aby Slovensko Parížsku dohodu dodržiavalo. Sme súčasťou Európskej únie, ktorá ju ako celok podpísala a zároveň máme smutné skúsenosti z obdobia komunizmu, kedy bol stav ovzdušia v priemyselných zónach katastrofálny, čo si mnohí iste ešte pamätajú. Máme teda skúsenosť, ktorá potrebu ochrany ovzdušia len potvrdzuje.

 

Ako často sa zdržiavate na Slovensku? Snažíte sa aj tu žiť viac „eko“, ak áno čo to predstavuje?

Na Slovensku som vždy od štvrtku do pondelka, kedy cestujem do Bruselu, alebo do Štrasburgu. Európsky parlament má tiež vyčlenené takzvané Zelené týždne, ktoré sú zhruba raz za dva mesiace a vtedy majú poslanci priestor pôsobiť vo svojej domovskej krajine. Ekologický spôsob života je pre mňa prirodzený. Pred niekoľkými rokmi som si napríklad vybudoval tepelné geotermálne čerpadlo, ktoré využívam na ohrev vody a vykurovanie. Minimalizoval som tak odber plynu.

 

Znovu kandidujete do EP. Aké sú Vaše plány v ochrane životného prostredia, resp., čo sa budete snažiť presadzovať, alebo podporiť?  

Veľkou výzvou je zavádzanie obehového hospodárstva a čo najväčšia redukcia výskytu takých odpadov, ktoré nie je možné recyklovať. S tým súvisí aj otázka spaľovní a nakladania s produktami spaľovania. Z historických dôvodov je medzi novými a starými členskými štátmi Európskej únie veľký rozdiel v prístupe k odpadom a najmä v ekologickej infraštruktúre. Mojou ambíciou je tieto rozdiely postupne eliminovať tak, aby napríklad hranica medzi Slovenskom a Rakúskom nebola v tejto oblasti na prvý pohľad viditeľná.

Mohlo by vás zaujímať

Newsletter

Zapoj sa do odberu nášho CorrectGreen newslettera a dostávaj pravidelné informácie zo sveta ekológie ľudskou rečou. Z newsletteru sa môžeš kedykoľvek odhlásiť.