Dve tváre bratislavského lesoparku

Enviro
Komentáre

Bratislavský lesopark má pre Bratislavu nevyčísliteľnú hodnotu.

Prírodne krásne územie, ktoré ponúka Bratislavčanom podmienky na prechádzky, turistiku, šport a zároveň plní množstvo funkcií prospešných pre mesto samotné (vplyv na klímu v meste, zadržiavanie vody, prachu, atď). Aj bratislavské lesy však majú dve rozdielne tváre.

Prvá tvár.

Pre mňa je lesopark miestom na aktívny oddych. Kým deti ešte spia, vyrážam na bicykli cez ešte prázdnu Železnú studničku, popri rybníkoch, mokradiach a cez úzke chodníčky kľukatiace sa v lese. Ráno je les príjemne chladný a plný života. Keď sa vraciam, stretávam množstvo cyklistov, bežcov, skupiny aktívnych seniorov a množstvo detí. Je vidno, že lesopark je jedno z najobľúbenejších miest Bratislavčanov najmä vďaka svojmu prírodnému prostrediu a dostupnosti.

 

Za posledné roky sa nám podarilo presadiť veľké zmeny. Od roku 2015 sa po našej dlhodobej a intenzívnej snahe znížila ťažba dreva z úrovne 18 000 m3 ročne na cca 5 000 m3. Podarilo sa nám aspoň čiastočne obmedziť pohyb áut v lese prostredníctvom celoročného zákazu vjazdu spod Červeného mosta. Presadili sme certifikáciu FSC, ktorá prísnejšie hodnotí hospodárenie v lesoch. Od roku 2016 sa podarilo vrátiť poľovníctvo od súkromného združenia späť do rúk mesta. Mestské lesy tak majú kontrolu nad touto citlivo vnímanou činnosťou, za čo sme roky bojovali.

Na jar 2018 poslanci mesta schválili modernú Koncepciu rozvoja mestských lesov, na ktorej som sa aktívne podieľal a ktorá prináša pravidlá do rozvoja lesoparku a aktívne myslí aj na ochranu prírody.  Iniciovali sme aj drobné projekty rozvoja rekreačných miest, osadili sme servisný cyklostojan na Železnej studničke a podarilo sa vybudovať detské ihrisko na Kamzíku. Momentálne sa tu dokončujú verejné toalety, ktoré by mali prispieť ku skultúrneniu tohto územia. Pomohli sme pozastaviť megalomanský plán výstavby vilových domov v areáli Sanatória, či rôzne iné pokútne developerské projekty.

 

Druhá tvár

Stále je však v lesoparku množstvo problémov, ktoré je potrebné vyriešiť. Ťažba dreva sa realizuje prostredníctvom vysúťaženej externej firmy. Avšak ich prístup je častokrát necitlivý k lesu, prírode a aj rekreačnej infraštruktúre. Aj preto navrhujeme, aby si ťažbu dreva a s ňou spojené činnosti, realizovali Mestské lesy v Bratislave vo vlastnej réžii. Vyššie počiatočné náklady by boli vykompenzované citlivejším prístupom k prírode, lepšou kontrolou a výrazne vyššou flexibilitou. Zatiaľ čo teraz externá firma ťaží, aj keď je mokro, v prípade vlastných zamestnancov by takáto ťažba mohla byť odložená a zamestnanci by mohli robiť inú prácu (opravovať altánky, ihriská, udržiavať rekreačné miesta a pod.).

Samotná Železná studnička mrhá svojim potenciálom. Nedostatočne dáva možnosť ľudom na bližší kontakt s rybníkmi, chýbajú móla, oddychové miesta a chodníky sú častokrát v dezolátnom stave. Pričom pokračovanie promenády a kúpeľného charakteru aspoň po dolnú stanicu lanovky (Snežienku) by zvýšilo rekreačný potenciál pre rodiny s deťmi, seniorov aj športovcov.

Tretím problémom je stále veľký pohyb automobilov. Netuším, podľa akého kľúča vydáva magistrát Bratislavy povolenky na vjazd do lesoparku, avšak púšťať stále viac a viac áut medzi rodiny s deťmi a športovcov, považujem za hlúpy nápad.

Autor: Jakub Mrva – predseda občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpaty.

Mohlo by vás zaujímať

Newsletter

Zapoj sa do odberu nášho CorrectGreen newslettera a dostávaj pravidelné informácie zo sveta ekológie ľudskou rečou. Z newsletteru sa môžeš kedykoľvek odhlásiť.

Partneri

EcoHeart