Dopad katastrofy v Černobyle na divú zver

Enviro
Komentáre

Všetci poznáme príbeh Černobyľu, dokonca mnoho Slovákov ho aj navštívilo.

Dňa 26. apríla 1986 reaktor číslo 4 v jadrovej elektrárni v Černobyle na hranici Ukrajiny a Bieloruska explodoval po neúspešnej bezpečnostnej skúške, ktorá spôsobila výpadok prúdu, ktorý nemohol byť kontrolovaný. Súčasne došlo k vypusteniu veľkého množstva rádioaktívneho odpadu do atmosféry.

Ľudský dosah tejto katastrofy bol obrovský: najmenej 237 ľudí utrpelo akútne ožiarenie, zatiaľ čo Svetová zdravotnícka organizácia očakáva, že zhruba 4 000 ľudí kvôli ožiareniu aj zomrie. Nielen to, ale 30-kilometrová evakuačná zóna presídlila 130 000 ľudí, ktorý sa už nikdy do sovjich domov nemohli vrátiť. Napriek tomu, že to bola jedna z najhorších ekologických katastrof, aké svet vôbec videl, existoval jeden prekvapujúci benefit: divoká zver.

Bezprostredné následky explózie v priebehu niekoľkých kilometrov od závodu boli brutálne. Spočiatku boli evakuovaní všetci v okruhu 10 kilometrov, pretože rádioaktívny dym (obsahujúci fyzické kúsky jadrového paliva) „pršal“ nadol a reaktor pokračoval vo vypúšťaní rádioaktívneho materiálu až 10 dní.

O okamžitom účinku ,ktorý mal na voľne žijúce zvieratá nie je známe veľa, pretože pozornosť bola zameraná na ľudí, ktorí žili v blízkosti. Avšak očividný dopad bol to, čo sa teraz nazýva Červený les.

„Samotný Červený les je pomerne malý, iba 4 až 6 kilometrov štvorcových,“ hovorí Jim Smith z University of Portsmouth, ktorý v súčasnosti skúma vplyv Černobyľa na vodné bezstavovce. Smith predtým vykonal najintenzívnejšiu štúdiu o výskyte cicavcov v zóne vylúčenia.

Celú štúdiu si môžete prečítať TU.

Zhrnutie tejto štúdie na konkrétne príklady je pozitívne. Čo sa týka flóry, utrpeli ako druh len borovice, ostatné stromy zdá sa prežili túto radiáciu jednoduchým „strasením“ listov. Hmyz, bezstavovce neboli ovplyvnené takmer nijak. Ako viacero štúdií o dopadne možných nukleárnych zbraní na organizmy na planéte ukazujú; ak niekto nukleárnu vojnu na tejto planéte prežije, budú to práve bezstavovce.

Čo sa týka cicavcov, ich populácie ostali nemenné. Napriek tomu že v čase pred katastrofou mali prístup do Chernobylu len sovietsky vedci, v tejto štúdií je popísaný konkrétny proces, akým tieto druhy rátali a sledovali a pri vlkoch dokonca prišli k zisteniu, že ich koncentrácia v Chernobyle je 7 krát vyššia ako v národných parkoch.

To neznamená, že neexistujú žiadne jemné účinky a pravdepodobne to má vplyv na jednotlivcov, ale pokiaľ ide o populácie, povedal by som, že príroda vyšla z tejto katastrofy ako víťaz,“ hovorí Smith predtým, ako dodal: „to samozrejme neznamená, že Černobyľ je dobrá vec – pre ľudskú populáciu to bolo hrozné, ale ak sa len pozeráte na voľne žijúce zvieratá, potom by ste mohli povedať, že prírode to prospelo. “

Čiernobylská vylúčená zóna sa stala neoficiálnou prírodnou rezerváciou, ktorá robí dobrú prácu a pre niektoré druhy dokonca poskytuje lepšie útočisko pri ich ochrane ako oficiálne rezervácie. Budúcnosť tohto nečakaného útočiska je však neistá.

Úrovne žiarenia klesli až tak, že ukrajinská vláda v skutočnosti premýšľa o otvorení niektorých jej oblastí pre poľnohospodárstvo, zatiaľ čo čínska spoločnosť stavia solárnu elektráreň v zóne vylúčenia. Čo to bude znamenať pre voľne žijúce živočíchy, ktoré v posledných troch desaťročiach boli takmer úplne oslobodené od ľudského vplyvu, sa ešte povedať nedá.

Zdroj:

„Long-Term Census data reveal abundant wildlife populationat Chernobyl“

(T.G. Deryabina, S.V. Kuchmel, L.L. Nagorskaya, T.G. Hinton, J.C. Beasley, A. Lerebours, J.T. Smith) 2015

Photos: Valeriy Yurko

Mohlo by vás zaujímať

Newsletter

Zapoj sa do odberu nášho CorrectGreen newslettera a dostávaj pravidelné informácie zo sveta ekológie ľudskou rečou. Z newsletteru sa môžeš kedykoľvek odhlásiť.