Dalibor Jurášek: „Príroda si zaslúži dôstojnejší prístup“

Eko príbehy
Komentáre

Dalibor je aktívnym obyvateľom Bratislavy, ktorý sa zapája do aktivít súvisiacich s ochranou životného prostredia.

Aktívnych ľudí nie je nikdy dosť. Do skupinky aktívnych ľudí môžeme zaradiť aj Dalibora Juráška, ktorý sa rozhodol zapájať so vo svojom voľnom čase do aktivít k zlepšeniu ochrany životného prostredia. Dalibora ste mohli zachytiť pri angažovaní v kampani za ochranu riečky Vydrica.

Vydrica – les, foto: Ivana Pifková

Čomu sa venuješ a ako si dostal k občianskym aktivitám?

V  živote som sa  venoval rôznym veciam. Vyštudoval som právo a psychológiu, v praxi som väčšinou robil povolania som zameraním na informačné technológie.

Ťažkosa povedať, čo konkrétne ťa dovedie k tomu čo máš rád.

Jednoducho to cítiš. Odmalička som mal vzťah k prírode, aj v rámci rodiny sme boli k tomu rodičmi vedení (poznámka red. *ako súrodenci boli k tomu vedení). Takže to prišlo prirodzene, zo srdca. Minulý rok som si povedal, že chcem lepšie spoznať okolie Bratislavy a Malé Karpaty a s nimi súvisiace chránené územia. Takto som natrafil na Vydricu a časom spoznal aj Mareka Poláčka, ktorý spustil iniciatívu za ochranu Vydrice – Chráňme povodie Vydrice.

Ťažba dreva na Vydrici, foto: Marek Poláček

Stav Vydrice bol v čase vzniku iniciatívy v katastrofálnom stave? Alebo, čo vás motivovalo k tomu aby ste zasiahli?

Ten stav nebol katastrofálny, nechcem preháňať. Ide skôr o to, že aj keď sa v mestských lesoch sa nerúbe tak radikálne ako v štátnych lesoch, nemáme reálne bezzásahové plochy, ktoré by spĺňali kvality prírodnej rezervácie. Z toho dôvodu sme chceli aby toto územie (cca 400 ha) – väčšina z neho je na území mestských lesov – bolo bezzásahovým územím. Týkalo by sa to aj spadnutých a starých stromov, čo by napomohlo biodiverzite daného územia. Pretože aj keď sa rúbe drevo v danej lokalite pomenej, stále ide o zásah do ekosystému. Chceme však pritom zároveň zachovať všetky rekreačné možnosti pre ľudí (turistov, cyklistov, bežcov, atď.).

 

Vašim cieľom je teda vytvoriť z povodia Vydrice bezzásahové územie?

Našim cieľom je vyhlásenie prírodnej rezervácie na hornom toku Vydrice. Územie začína pod Bielym Krížom a tiahne sa až ku Spariskám a Malému Slavínu, jeho súčasťou je aj obľúbená Pánova lúka. Prírodná rezervácia je najlepšou garanciou ochrany pre dané územie. Zdôrazňujem však, že našou podmienkou je zachovanie voľného pohybu ľudí a rekreačných možností v súčasnej podobe, ako aj uvádzame na našej stránke www.chranmepovodievydrice.sk.

Vydrica – les, foto: Marek Poláček

Iniciatívu Chráňme povodie Vydrice podporili aj známe osobnosti. Ako k tomu došlo?

Oslovili sme napríklad hercov a na moje prekvapenie to išlo veľmi dobre. Sami sa zapojili a pomohli. Chceli sme ukázať, že naša požiadavka má medzi ľuďmi širokú podporu. Videá podporovateľov si môžete pozrieť na našom facebooku.

 

K samotnej výzve ste mali aj petíciu, ktorú ste predložili na mestské zastupiteľstvo. Ako to prebehlo?

Rozbehli sme petičnú kampaň, ktorá spočívala v papierovej aj elektronickej petícii. Dokopy sme nazbierali viac ako 4 500 podpisov. Petíciu sme odovzdali mestskému zastupiteľstvu, ktoré v septembri našej požiadavke vyjadrilo podporu. Je to veľký úspech, pretože získať tento súhlas sa ochranári snažia už viac ako 13 rokov a teraz sa nám to konečne podarilo. Naša práca pokračuje ďalej – rezervácie vyhlasuje vláda – ale podarilo sa nám prekročiť výrazný medzník na našej ceste.

Vydrica – meander, foto: Karolína Gelatičová

Patríš k tým, ktorým na prírode záleží. V čom vidíš najväčšie rezervy v ochrane prírody na Slovensku?

Osobne sa ma veľmi dotýka to, čo sa deje vo Vysokých Tatrách. Čoraz viac slúžia pre komerčné účely, developeri ich chú zastavovať, sú tam luxusné strediská a veľa reklamy, o čom som aj písal. Tatry sú aj naším národným symbolom. Myslím, že si zaslúžia dôstojnejší prístup, ako aj príroda celkovo. Toto mi posledne najviac zarezonovalo.

zdroj: Dalibor Jurašek

Snažíš sa žiť ekologickým spôsobom života?

Po prvé dávam prednosť bicyklu ako dopravnému prostriedku. Taktiež kompostujem aj keď to nie je v mieste, kde žijem, úplne ľahké. Žijem skromne a kupujem si iba to, čo potrebujem.

 

Čo sa týka dobrovoľníckych aktivít, do koľkých sa zvykneš zapájať ročne?

Je to rôzne, dopredu si to neplánujem a následne nepočítam. Čakám, čo prinesie život a nesnažím sa stresovať tým, koľko vecí ešte treba urobiť. Tak ide aj práca lepšie.

Mohlo by vás zaujímať

Newsletter

Zapoj sa do odberu nášho CorrectGreen newslettera a dostávaj pravidelné informácie zo sveta ekológie ľudskou rečou. Z newsletteru sa môžeš kedykoľvek odhlásiť.

Partneri

EcoHeart