BioSolárne listy čistia vzduch lepšie ako stromy, tvrdí vývojársky tím vedocov

Enviro
Komentáre

Na prvý pohľad možno vyzerajú ako žiarivé zelené solárne panely. Ale miesto toho, aby generovali elektrinu, sú tieto prístroje vybavené mikroskopickým rastlinným životom.

Mikroskopický rastlinný život čistí okolitý vzduch lepšie a produkuje aj výživové ingrediencie do jedla. Takto vedci vypestujú bio-organizmy na paneloch, ktoré sa dajú nainštalovať na budovy alebo do prírody, podobne ako solárne panely.

BioSolárne listové panely na londýnskych strechách. Obrázok: Imperial College London/Thomas Glover

Ako to funguje?

Presne ako všetky fotosyntetizujúce organizmy, aj tieto rastlinné organizmy, medzi ktoré patria mikroriasy, diatómy a fytoplanktón, využívajú energiu zo slnečných lúčov, vodu a oxid uhličitý, aby vyrábali jedlo, ktoré potrebujú pre svoj život a rast. No, a v procese fotosyntézy vylučujú do ovzdušia kyslík ako pre ne nepotrebný produkt.

Vývojár technológie, britský start-up Arborea, tvrdí, že biosolárne listy, ktoré možno vypestovať na paneloch, zaberajú povrchovú plochu ako jeden strom, pričom vyčistia vzduch rovnako rýchlo ako sto stromov.

Okrem toho, vylučujú organickú biomasu, ktorá sa dá využiť ako výživový doplnok pre udržateľnú rastlinnú stravu.

Arborea sa spojil s Imperial College London, aby otestoval kultiváciu systému biosolárnych listov v externých podmienkach ako súčasť záväzku univerzity vyrovnať environmentálny vplyv nového campusu v západnom Londýne.

Zakladateľ Julian Melchiorri, absolvent Imperial College, prezradil, že projekt je príležitosťou, ako riadiť vek duálnej technológie v podmienkach reálneho sveta a pochopiť jej plný potenciál.

„Keď som vyvinul Arborea, mojím cieľom bolo bojovať s klimatickou zmenou a popritom riešiť aj problematiku potravinového systému,“ tvrdí. „Okrem toho, že táto rastlina vyprodukuje udržateľné a zdravé potravinové doplnky popri čistení vzduchu, vyprodukuje aj kyslík a z okolitého vzduchu odstráni oxid uhličitý.“

„A win-win“: vyriešený problém so znečistením vzduchu a zabezpečenia potravín. Obrázok: Arborea

Jedlo budúcnosti

Melchiorri aj výskumníci zaoberajúci sa kultiváciou mikrorias veria, že tento systém má potenciál ponúknuť udržateľné riešenie problému, ako nakŕmiť rastúcu svetovú populáciou.

Globálny potravinový systém ohrozuje životné prostredie a na rok 2050 sa odhaduje, že populácia narastie na 10 miliárd ľudí, ktorých bude treba kŕmiť – to je o približne 3 miliardy viac ako v roku 2010.

Podľa Systémovej iniciatívy produkcie jedla v budúcnosti od Svetového ekonomického fóra si takto expandovaná populácia vyžiada o 70 % viac jedla ako dnes. Na splnenie tejto úlohy Iniciatíva hľadá spôsoby, ako transformovať náš súčasný potravinový systém a súčasne tak chrániť človeka aj planétu.

S mikroriasami sa dnes obchoduje už ako s potravinovou komoditou budúcnosti:rastú rýchlo a ich dopestovanie si vyžaduje len zlomok pôdy a vody, ktoré sú potrebné pri pestovaní plodín či chove dobytka.

Jedlé riasy, ako napríklad chaluhy, sú už celé stáročia hlavnou plodinou a súčasťou jedálnička v krajinách ako Čína, Japonsko a Kórea. Mnohé druhy rias prenikajú aj do ďalších krajín a stávajú sa tak alternatívnym zdrojom proteínov, antioxidantov a ďalších výživových doplnkov.

Medzi známejšie mikroriasy patria spriulina a chlorela, ktoré už možno nájsť vo výživových doplnkoch, tyčinkách, cestovinách, zmrzlinách, chlebe, koláčoch a ďalších výrobkoch.

Spracoval: Matej Kotian

Mohlo by vás zaujímať

Newsletter

Zapoj sa do odberu nášho CorrectGreen newslettera a dostávaj pravidelné informácie zo sveta ekológie ľudskou rečou. Z newsletteru sa môžeš kedykoľvek odhlásiť.